Všetko je zabudnuté

Príbehy nepíšu len spisovatelia, ale predovšetkým sám život. Smutné, príjemné, dych vyrážajúce, podnetné, humorné také, ktoré čitateľa niekedy donútia k slzám. Slzy od smiechu, ale aj od dojatia sú prejavom emócie. A takými, ktoré ich dokážu vyvolať, sú aj štyri príbehy s názvami Kreatúra, Kyslé uhorky, Robím si čo chcem, Všetko je zabudnuté, ktoré sa niekomu naozaj stali a spisovateľke ich vyrozprávali. Sú to príbehy plné nečakaných zvratov, lásky, nenávisti, nepochopenia tých druhých, životných prehier, ale aj drobných víťazstiev, pri ktorých si človek uvedomí, čo má pre neho v živote zmysel.