Zhoríme

René po ôsmich rokoch opúšťa steny väznice a začína pracovať ako ochrankár v bordeli svojho najlepšieho priateľa Marcela. Spoznáva krásne dievča Dany, ktoré podľa Reného nemá v nevestinci čo hľadať. René postupne prichádza na to, že ani nový chodník, na ktorý sa vydal, ho nedovedie k vykúpeniu, po ktorom tak úpenlivo túži. Zisťuje aj to, že jeho najlepší priateľ Marcel tiež prešiel zmenou, a nie celkom pozitívnou.

„Si chorý? Som štetka! Fajčím vtáky za peniaze, denne sa na mne vystrieda desať chlapov, špinavých, nechutných. Prečo mi toto robíš?“ „A čo? Bol som v base osem rokov, patril som medzi nich. Nikdy by som sa neodvážil súdiť ťa. Veci sa v živote stávajú. Naozaj si nechceš dopriať kúsok skutočného šťastia? Ešte k tomu s niekým, kto je rovnaký ako ty? Sme stratení, a čo?"
Dany mi pozrela do očí a prvý raz za ten čas, čo ju poznám, som v nich uvidel nejaký cit. Bol v nich drobný náznak vlhkosti. Doslova som v tej chvíli pocítil, ako tá bariéra strachu pomaly praská, trúsi sa a rozpadá. Bol som tam pre ňu. Konečne ma jediný raz v živote celá mojapodstata nútila niečo nepokaziť.